THE CURE - Songs Of A Lost World
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Ranu pod pás utrpelo jedenáste pokračovanie Apocalypse Festu v deň konania, keď v dôsledku ťažko uveriteľného organizačného lapsu a následného zrušenia brnenského Hell Festu odriekli THE OCEAN aj druhú časť československej časti turné a dva ušetrené dni sa rozhodli stráviť doma v Nemecku, ktoré zástavky „u nás“ lemovalo.
Plánované zaradenie dvoch zaujímavých mien na koncertnú súpisku sa tak ukázalo ako prezieravý krok. Talianske (momentálne) trio EPHEL DUATH si po vystúpení na ôsmom ročníku Brutal Assaultu vybudovalo v Česku a na Slovensku takmer kultový status. V meniacej sa zostave kedysi blackmetalového ansámblu je jedinou konštantou gitarista Davide Tiso a od vydania pre novú éru kapely zásadnej dosky „The Painter’s Palette“ aj nepredvídateľný spevák Luciano George Lorusso, so vstupom na pódium sa meniaci na neriadenú strelu. Za bicie so stojanom na noty sa posadil Andrea Rabuini, koncertný záskok za Sergia Pontiho, basa chýbala. EPHEL DUATH sa prezentovali ako jedna z mála skupín, ktorá si môže dovoliť onálepkovať vlastnú tvorbu pôvodným významom slova „progress“. Doslova explozívna zmes virtuóznej, najazzlej rytmiky a sedemstrunnej gitary, hardcorového revu a šialenej pôdiovej show Luciana George Lorussa na mňa zaberá hlavne naživo. EPHEL DUATH sú zjavením, ktoré treba vidieť a zažiť – inteligentná muzika (a zmysel pre mieru), práca s publikom, prenos schopnosť prenosu zdravej agresivity na poslucháča a sympatická skromnosť mimo pódia (premietnutá do aj na slovenské pomery nízkych cien merchandise, predávaného samotnými členmi kapely) sú vlastnosti, ktoré nezdobia každý spolok. Talianski blázni v Trnave zanechali dobrý dojem. Som zvedavý, ako ich priaznivci zareagujú na aktuálny album „Pain Remixes The Known“, ponúkajúci dubové remixy skladieb z predošlej radovky.
V čase, keď sa pódium uvoľnilo pre osamotené hlavné hviezdy už mali svoje odpracované DEPRESY, EMOR i domáci CHEMOTHERAPY. Kým poslední menovaní svojím tradičným, nepríliš ambicióznym deathmetalom akurát rozohriali aparatúru, oravskí (post)hardcoristi EMOR prekvapili veľmi príjemne. Introvertný HC/sludge/metal, ktorého semienko zasiali legendárni NEUROSIS (a ktorého vlajku v bývalom Československu nesú najvyššie LVMEN), začína pomaly dozrievať aj na Slovensku. EMOR sa neradia medzi novátorov, i keď zaradenie slovensky spievaných skladieb alebo detaily ako pôsobivá hra sláčikom na gitaru, donútili zbystriť už beztak nabudenú pozornosť. Celý set sa plynule pohyboval na hrane hardcorovej, výbušnej tvrdosti a post-rockovej náladotvornosti, pôsobil zovreto a kompaktne. Energia, ktorú EMOR do svojej hudby vložili, akoby bola uzavretá v tlakovom hrnci – skrývala sa pod pokrievkou a dostávala sa von po akurátnych dávkach, tak, aby celá masa nestratila na teplote.
Zato DEPRESY akoby stále fungovali zakonzervovaní v roku 2003, keď sa za nemalého záujmu fanúšikov vrátili na scénu. Nové skladby sa do repertoáru výraznejšie zapracúvajú až tento rok; výmena na poste druhého gitaristu priniesla viac melodiky, no základ ostal rovnaký. Naživo značne pritvrdený a zosurovený death/black podfarbený klasickými organovými registrami kláves dnes pôsobí trochu archaicky a časté koncertovanie DEPRESY trochu ubralo na „exkluzivite“. Nové CD odhalí, či majú Trenčania ešte čo povedať, faktom je, že v Trnave zneli až na nevyvážený zvuk, ktorému padol za obeť Vesperov spev, kompaktnejšie ako ostatné dva-tri razy, keď som ich mal možnosť zhliadnuť. Napriek tomu mám dojem, že DEPRESY svoj obrovský potenciál nedokážu naplno zužitkovať a bežia už dlhšie na akýsi zotrvačník.
V kocke sa koncert vydaril (a pripomenul dávne časy, keď sa na jednej akcii postretávali „všetci“). V stiesnených a zle nasvietených priestoroch trnavského Art Klubu sa podarilo vyčariť solídny zvuk, jedinou vážnejšou škvrnou je vyššie spomínaný zásah oceánskej „vis maior“. Podľa aktuálneho rozpisu turné sa THE OCEAN majú ukázať šiesteho novembra vo viedenskej Arene, ostáva dúfať, že aspoň tento reparát sa uskutoční.
Apocalypse Festy pokračujú v rýchlom tempe: 21. septembra v Bratislave, 16. novembra a štyri dni pred Štedrým dňom opäť v Trnave.
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Bilanční a v rámci možností i moderní album zároveň. Typičtí BODY COUNT místy výrazně oživení působením hostů. Album sotva překvapí něčím neotřelým, ale dá se mu odolávat jen do prvního výkřiku "madafaká". Pak už je to zase všechno zpátky v 90's.
Faust a spol. tentokrát více přitlačili na pilu a natočili o poznání méně přátelskou desku. Více black metalu a méně zjemňujících prvků. I tak je materiál pěkně diversifikovaný, jen je méně přístupný a chybí mu ona zpěvnost, vzletnost a naléhavost.
Čistý death/doom. Špinavý, jeskynním marastem až po krk nasáklý. Ale také spíše jednoduchý, držící se jako klíště žánrových standardů bez nejmenší ochoty alespoň základně experimentovat. Co mu však nechybí, je tolik potřebná neotesanost a hrubozrnnost.
Nejvíce přístupná deska GAEREA. Portugalci sice stále preferují rychlá tempa, ale materiál zároveň různě zahlazují, kudrnatí a zjemňují. A vesele do něj integrují jeden post-metalový prvek za druhým. Black metal pro masy, nicméně velmi pěkně složený.
(Raw) blackmetalový projekt z pokojíčku se vším všudy. Tentokrát za materiálem stojí osoba pohlaví něžného. Slyším za tím trochu SATANIC WARMASTER, SARGEIST, ORDER OF NOSFERAT a nebo také WINTER LANTERN. Jednoduchá, leč dobře poslouchatelná deska.
Debutové album hardcore kapely, která je složena ze členů ve svém žánru vyhlášených švédských skupin OUTLAST a VICTIMS. Dvacet minut nekompromisního nátěru brousícího až do oblasti crustu.